Minule som sa po rokoch prinútila do generálneho upratovanie všetkých šuplíkov a škatúľ, ktoré neustále zapĺňam vecami, o ktorých si myslím, že si nezaslúžia zahodiť. Došlo to tak ďaleko, že už nemám miesto ani na veci, ktoré zahodiť v žiadnom prípade nesmiem. Nastal teda čas na veľké triedenie.
Niektoré veci sa vyhodiť nedajú
Našla som samozrejme veľa zbytočností, ktoré už pod nánosom prachu a času nevyzerajú také dôležité, takže som ich vyhodila hneď. Bolo tam aj mnoho spomienok na dovolenky a cesty za dobrodružstvami, rôzne mapy, vstupenky, letenky. Z tých je možné urobiť zaujímajú koláž a tú si potom zarámovať a zavesiť napríklad nad pracovný stôl, aby nám pripomínala, že aj inde na svete žijú ľudia s rôznymi starosťami a radosťami a že sme sa tam tiež svojho času ocitli. A potom som ešte našla aj novoročenky. Bolo ich nepočítane, za posledných dvadsať rokov sa nazbierali, ale nemala som tú silu hodiť ich do koša. Verím totiž, že slová v nich boli minimálne z polovice úprimné, a preto si zaslúžia odložiť. A ešte sú aj inšpiráciou pre budúce želania.